Rozhovor so mnou

"Nie som direktívny človek, radšej stanovujem ciele ako príkazy."

Dnešný svet ponúka nespočetné možnosti na sebarealizáciu a z robotníka pri výrobnej linke sa za zopár rokov môže stať aj manažér hotela. Košičan Ondrej Molčák si túto cestu poctivo "vyšľapal" a dnes riadi ľudí, veľa cestuje, fotografuje a v budúcnosti sa vidí ako krízový manažér, ktorý nakopne nefungujúce projekty či podniky.   

Ako sa z robotníka stane account manažér?

Chce to poctivú prácu a možno aj šťastie byť na správnom mieste. Ja som 27 rokov pôsobil v U. S. Steel Košice. Nastúpil som tam ako mladý chalan ešte v časoch VSŽ a pracoval na výrobnej linke. Keď prišli Američania, začali medzi zamestnancami hľadať ľudí s talentom na riadenie tímu, posielali ich na školenia a z nich dostávali rôzne výstupy. Moje výsledky ukazovali, že by som vedel motivovať skupinu zamestnancov k tomu, aby svoju prácu vykonávali efektívne. Na základe toho ma vedenie povýšilo najprv na predáka a potom na funkciu account manažéra, čo je vlastne majster pracovnej zmeny. Pod sebou som mal asi 40 ľudí.Nebolo to jednoduché, pretože dochádzkou aj výkonom to bola najhrošia zmena vo firme, ale za tri roky sme to spoločne dotiahli na tú najlepšiu. Dostal som aj ocenenie od prezidenta USS, ale prišiel som na to, že vo firme to pre mňa znamená konečnú. Vyššie sa už nedostanem. 

Prečo?

Isté vyššie pozície už zastávajú daní ľudia a tí si ich nepustia. Čiže ďalší kariérny postup nebol možný, a preto som sa rozhodol skúsiť niečo nové. Majstra som robil osem rokov, do práce som chodieval s radosťou, ale začal som si uvedomovať, že už neviem posúvať seba, ani svojich ľudí, lebo nie je kam. Stačí, ak zotrvajú na danej úrovni a bude ich niekto kontrolovať.

Ako sa vám podarilo motivovať zamestnancov k lepším výkonom?

Ľudí dokážete motivovať aj bez toho, aby ste im hneď zvýšili plat. Už dlho sa zameriavam na psychológiu manažmentu a pozitívne myslenie, čítam množstvo kníh o motivácii, sebapráci, riadení aj o tom, ako pracovať s človekom. Prišiel som na spôsob, ako z ľudí urobiť lepší kolektív, stmeliť ich i motivovať, aby začali svoju prácu vykonávať poriadne.

Aký je to spôsob?

Ukázať im, čo a ako majú robiť. Mal som veľkú výhodu, že vo firme som začínal od tej najzákladnejšej pozície, kým som sa dostal na riadiacu. Roky som stál pri výrobnej linke, prácu svojich zamestnancov som preto veľmi dobre poznal a vedel ju vykonať. A nemal som problém chytiť sa jej aj ako majster. Ak niečo zamestnancom nešlo, alebo im to dlho trvalo, vzal som rukavice a urobil to pred nimi sám. Zrazu sa ukázalo, že to ide a dokonca celkom rýchlo. Moji podriadení, mnohí starší odomňa, sa hanbili a bola to motivácia, aby sa už do takej situácie nedostali. Bolo im totiž nepríjemné, že mladší majster to vie a oni nie. Okrem toho som sa snažil komunikovať s nimi férovo, priateľsky, a to zafungovalo.

Máte rád prácu s ľuďmi?

Áno, nesmierne. Okrem iného som aj fotograf a baví ma nielen samotné fotenie a postprodukčná úprava, ale práve komunikácia s "objektom". Ako ho prirodzene dostať do pozície, ktorú potrebujeme zachytiť, ako ho uvoľniť, podnietiť, aby zo seba dostal danú emóciu. Z hanblivého dievčatka vytiahnuť uvoľnenosť a veselosť. Či už pri fotení, alebo riadení sledujem a pozorujem svojich zamestancov i zákazníkov a podľa toho k nim pristupujem. Každý z nás je individuálny, má svoje potreby a ciele. Ak ich dokážeme odhaliť a naplniť, vieme z človeka dostať, čo potrebujeme. Vždy som sa snažil spoznať zamestnancov, vedieť o ich rodinách, ťažkostiach aj radostiach. Nie som direktívny človek, radšej stanovujem ciele ako príkazy.

Teraz manažérujete hotel v Piešťanoch, čo je veľký skok od ťažkého priemyslu...

Hotelierstvo je úplne mimo môjho doterajšieho zamerania, ale roky práce s ľuďmi sa mi neskutočne hodili a necítim nejaké veľké nedostatky v tejto sfére. Vstrebávam ešte informácie o bontóne v hotelierstve, o kuchyni, obsluhe, ale manažérsky či marketingovo viem svoju prácu zastrešiť. Vždy som tiež podnikal a jednoduché účtovníctvo som si robil sám. Vyštudoval som odbornú školu, kde som sa učil ekonómiu a účtovníctvo a stále sa v tom vzdelávam. 
V U. S. Steel som musel absolvovať mnoho školení na účtovné systémy, dochádzkové systémy, bezpečnosť pri práci, protipožiarnu ochranu, zdravotnícke školenia a podobne. Čiže všetky tieto doterajšie skúsenosti sú výborným základom pre prácu manažéra v akejkoľvek oblasti, aj v hotelierstve.

Hotelierstvo je teda novou "métou"?

Nechcem pracovať na jednom mieste a ani v jednej oblasti. Akonáhle bude hotel v Piešťanoch fungovať bezomňa, pustím sa do nového projektu a nielen v oblasti hotelierstva. V Košiciach som opravoval kolektív, ktorý bol najhorší, teraz opravujem hotel, ktorý nefungoval a uvedomujem si, že presne toto ma baví. Opravovať pokazené "veci". Akonáhle sa dostanú na úroveň, že ich stačí len kontrolovať, rád sa posuniem inde a túto prácu prenechám niekomu inému.

Čo robíte po práci?

Veľmi rád športujem. V detstve som behával dlhé trate, chcel som ísť na strednú športovú školu, ale po zlomenine členka som to musel prehodnotiť. Ale behávam stále, cvičím jogu, chodievam do fitka. S obľubou tiež čítam. Teraz však veľa šoférujem medzi Košicami a Piešťanmi, čiže namiesto čítania počúvam audio knihy. Aj fotografovanie je moja záľuba, nielen práca. A venujem sa, pravdaže, svojej manželke a našim dvom psíkom.

Ďakujem za rozhovor.

Gabika K.